Tento akt sa považuje za ukončenie epochy nemeckej reformácie a podľa tohto mieru bolo stanovené, že ríšske kniežatá sa budú môcť slobodne rozhodnúť pre svoju vieru a zároveň s nimi budú túto vieru prijímať aj ich poddaní (koho vláda, toho náboženstvo). Bolo stanovené, že tí, ktorí nechceli prijať vieru svojho pána, sa mohli vysťahovať na panstvo iného pána s inou, prijateľnou vierou.