Vypracované zadania z geodézie + vypracované otázky na skúšku. Zadania sa medzi jednotlivými rokmi nemenia, alebo sa menia len minimálne takže je možné tento projekt použiť ako predlohu; nemal by obsahovať žiadne chyby.
Geodézia v stavebníctve 1. Tvar a rozmery zemského telesa. Definícia geoidu. Referenčné elipsoidy. Guľa ako referenčná plocha. Definícia skutočného a zdanlivého horizontu. Vplyv zakrivenia Zeme na merané prvky.
Geoid- myslená plocha, je vo všetkých svojich bodoch kolmá na smer zemskej tiaže. Je nepravidelná matematicky, ťažko definovateľná plocha. Možno ju nahradiť defin. plochou rotačného elipsoidu. Polomer Zeme R = 6370km. Geodetické merania - sa vykonávajú v zdanlivom horizonte. Zdanlivý horizont v danom bode je dotyčnicová rovina v tomto bode ku skutočnému horizontu. Skutočný horizont v danom bode je sférická plocha (guľová), ktorá prechádza daným bodom a je rovnobežná s nulovou hladinou mora. Vplyvom zakrivenia zeme vznikajú pri meraní prvkov chyby, Ich veľkosťou je úmerná rozlohe územia na ktorom meranie vykonávame. Pri meraní dĺžok a uhlov sú tieto chyby zanedbateľné. Pri meraní výšok treba eliminovať chyby. Pri plochách ich možno zanedbať ak nepresiahnu okruh s d=30km
2. Základy teórie chýb a vyrovnávacieho počtu. Pojem chyby a opravy. Rozdelenie chýb podľa príčiny a účinku. Vlastnosti meračských chýb.
Chyby - ich pôvod je v nedokonalosti prístrojov, ľudských zmyslov a v pôsobení vplyvov prostredia.
Oprava - rozdiel aritmetického priemeru a meranej hodnoty.
Rozdelenie chyb podľa príčiny: - prístrojové
- osobné
- vyvolané vonkajšími vplyvmi účinku na výsledok:
- hrubé
- systematické
- náhodné
Hrubé chyby - z nepozornosti pracovníka, overíme ich opakovaním meraním (omylom).
Systematické - z nesplnenia hlavnej podmienky nivelizačného prístroja, eliminujeme -
prístroj do prostriedku (rovnaké podmienky - rovnaké znamienko a veľkosť).
Náhodné - v dôsledku nedokonalosti prístrojov, ľudských zmyslov, vonkajších vplyvov