Európsky hospodársky, politický a sociálno-spoločenský vývin v 19.storočí určujú také javy, akými bola priemyselná revolúcia, zaniknutie feudálnych a upevňovanie kapitalistických vzťahov založených „na všetko prevracajúcej moci peňazí“. S priemyselnou revolúciou bol spätý rozvoj prírodných vied. Za skutočné hodnoty v ľudskom poznaní sa začali považovať iba tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom alebo uskutočniť v praxi. Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus (jeho predstaviteľom bol francúzsky filozof August Comte). Pozitivizmus vyzdvihoval kon-krétne ľudské poznanie a objektívnu analýzu spoločenských a prírodných javov. Za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať. Pozitivistická filozofia mala veľký vplyv aj na vývin európskeho umenia a literatúry. Úsilie spisovateľov sa sústredilo na poznanie skutočnosti, na objektívne zobrazovanie spoločenských procesov, ľudských vzťahov i charakterov. Umelecká metódarealizmus- spisovatelia zobrazovali človeka v prostredí, v ktorom žije, v typických okolnostiach. Realizmus vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Popiera jeho estetické princípy, ale zároveň naň nadväzuje. Realisti mali kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému, pravdivo zobrazovali spoločenské nedostatky, boli kritikmi a žalobcami, pričom využívali iróniu a satiru. REALIZMUS: optimálna postava, bežný každodenný život, všetky spoločenské vrstvy, v próze- poviedka, novela, román; kríza spoločnosti, svet peňazí, medziľudské vzťahy.