Štúr po odchode z Bratislavy do Viedne v marci roku 1848 síce sa musel načas s publicistikou rozlúčiť, ale pokračoval naďalej v politickej práci. Aj vo Viedni presadzoval myšlienku všeslovanskej solidarity a ideu všeslovanského zväzu. Štúrove prejavy vo Viedni nenechávali nikoho na pochybnostiach, že nielen on sám, ale aj jeho stúpenci sa stavajú proti absolutizmu, feudálnym prežitkom i proti nacionálnemu útlaku slovanských národov: “Už sme dlho slúžili za hračku diabolskej politike, ktorá nás plánovito vzájomne rozdeľovala a ustavične rozoštvávala, aby sme tak vlastnou vinou upadali... Dozreli sme, poznali sme svoje práva a chceme ich mužne hájiť", povedal tu medzi iným. Štúrove slová na viedenskom zhromaždení mali o to väčšiu váhu, že on tu vystupoval ako "zástupňík Slovákov"