Sú založené na použití odporových potenciometrov s pohyblivým kontaktom (jazdcom), mechanicky ovládaným meracou veličinou. Najčastejšie sa používajú potenciometre s rotačným pohybom jazdca (meranie uhlového posunutia), ďalej priamočiarym posuvom jazdca (meranie polohy alebo lineárne posunutie) a pre meranie uhlovej polohy s veľkou rozlišovacou schopnosťou a tiež potenciometre so špirálovým pohybom jazdca.
Odporový senzor polohy sa chová ako napäťový delič s deliacim pomerom určeným mernou polohou. Toto potenciometrické usporiadanie vylučuje chyby spôsobené zmenami rezistivity dráhy.
Z náhradnej schémy odporového snímača polohy (obr. 1.1.) s celkovým odporom R, zaťaženého vstupným odporom obvodu pre meranie napätia Rz , možno odvodiť prevodovú charakteristiku snímača v tvare uvedenom na obr. 1.2. Kde xi je vzdialenosť jazdca od začiatku odporovej dráhy s celkovou dĺžkou xt .