3. Predmet, ciele a postavenie vnútorného auditu v štátnej správe
Predmetom vnútorného auditu v štátnej správe sú prostriedky štátu, ich racionálne využívanie, dodržiavanie rozpočtových pravidiel, optimálna štruktúra riadiaceho aparátu.
Cieľom vnútorného auditu je napomáhať plnenie úloh auditovaného subjektu systematickým prístupom a disciplinovaným prístupom k hodnoteniu finančného riadenia a rizík vyplývajúcich z činnosti auditovaného subjektu.
Postavenie vnútorného audítora - audítora menuje a odvoláva minister. Audítor musí mať certifikát. Vnútorný audítor pri výkone činností je viazaný len ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vedúci auditovaného subjektu musí zabezpečiť podmienky pre vykonanie vnútorného auditu - vnútorný audítor musí mať všetky potrebné dokumenty, písomnosti k dispozícií, musí mať možnosť vstupu do auditovaného subjektu.
10. Postup pri identifikovaní a hodnotení rizík
Vnútorný audítor by mal svojou činnosťou redukovať straty spôsobené určitými nežiaducimi situáciami (podvod, účtovný omyl, neefektívna operácia a pod.). Audítor môže zmenšiť straty tým, že zmenší pravdepodobnosť výskytu týchto nežiaducich udalostí, resp. zmenší veľkosť akýchkoľvek strát. Audítor musí postupovať pri plánovaní svojej činností z vykonanej analýzy rizík.
Identifikovanie rizík má za cieľ identifikovať, ako je organizácia vystavená rizikám, resp. neistote. V organizáciách štátnej správy sa riziká identifikujú v dvoch základných smeroch:
1. bežnej hospodárskej činnosti v rámci štátneho rozpočtu,
2. hospodárenia s prostriedkami EÚ - predvstupových fondov (PHARE, SAPARD, ISPA) poskytovaných Európskou úniou Slovenskej republike.
Na identifikovanie rizík v štátnej správe možno použiť metódu identifikovania rizikových systémov (oblastí).