Tak ako v každom inom spoločenskom prostredí, tak aj v hospodárstve je potrebné venovať pozornosť usmerňovaniu procesov takým spôsobom, aby sa zamedzilo krízovým javom, alebo ak už vniknú, aby sa uplatnili opatrenia na minimalizáciu ich nepriaznivých ekonomických dôsledkov.
Pri skúmaní hospodárskych kríz v spoločnosti je nevyhnutné vychádzať z viacerých zorných uhlov :
1/ Predovšetkým je potrebne skúmať rovinu, na ktorej sa krízová situácia
posudzuje.
Takouto rovinou je :
· národohospodárska (makroekonomická)
· a podniková (mikroekonomická) rovina.
2/ Druhým hľadiskom je skúmanie zárodkov kríz na uvedených rovinách, ktoré pri priaznivých okolnostiach prerastajú do hospodárskych alebo podnikových či podnikateľských kríz.
3/V neposlednom rade je dôležité preskúmať dôsledky kríz z hľadiska strát, ktoré spôsobili, ale súčasne i z hľadiska nových rozvojových programov, ktoré z revitalizácie po krízovom období vznikajú.
Úlohou krízový manažment má vypracovať nástroje, ako postupovať pri riešení vzniknutých krízových javov.
Na makroekonomickej úrovni je dôležité skúmať, z hľadiska krízového manažmentu, predovšetkým cyklický vývoj ekonomiky. Ekonomika sa nevyvíja priamočiaro. Dynamika vývoja ekonomiky spočíva v jej rozmanitosti a je odzrkadlením vnútorného štrukturálneho, t.j. odvetvového vývoja a medzinárodných závislostí. V trhovej ekonomike je výsledkom nelineárny vývoj sprevádzaný rôznym stupňom rizík a kríz.
Úlohou krízového manažmentu je analyzovať krízové javy a prijímať opatrenia na ich riešenie. Súčasťou prevádzkového manažmentu by mal byť aj krízový manažment.
Pokiaľ ide o mikroekonomickú sféru, jej reprezentantmi sú podniky v rôznej ich organizačno - legislatívnej podobe a podnikateľská činnosť vôbec. Zdrojom rizík je tu predovšetkým životnosť výrobku a formy poskytovaných