Súčasná kartografia je obsiahla oblasť poznania, ktorá sústreďuje teoretickéa praktické poznatky týkajúce sa tvorby (vyhotovovania) a využívania máp.
Definície kartografie:
–vednýa technický odbor zaoberajúci sa zobrazením Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí, objektov a javov na nich a ich vzťahov, ako aj ich výskumom a poznávaním prostredníctvom kartografických diel –súbor činností pri spracovanía využívaní kartografických diel
Funkcia a účel mapy: Funkcia mapy je širší pojem ako účel mapy.
Účel mapy je jej schopnosť uspokojovať určité konkrétne potreby jej používateľov.
Každá mapa, aj keby mala len jeden účel, je spravidla polyfunkčná
Funkcia a účel mapy sú veľmi súvisiace pojmy.
Funkcie mapy pomáhajú plniť nejaký účel, a nie naopak. Márne by nejaká mapa deklarovala napríklad turistický účel, ak nie je
schopná plniť funkcie podporujúce jeho dosiahnutie.
Funkcie mapy:
Univerzálne funkcie: ekonomická, formalistická, gnozeologická, informačná, interpretačná, jazyková, komunikačná, kultúrna,
modelová, reflexná, semiotická, sumarizačná, systémová, topologická, zdrojová (ako podklad na priame alebo odvodené použitie) ...
Dichotomické funkcie (najmä kontrapozičné): konkretizačná – zovšeobecňovacia, nestranná – tendenčná, potvrdzovacia –
popieracia, pravdivej výpovede – zavádzania až klamania, proklamačná – zatajovacia, zjednocovacia – diferenciačná...
Poslanie mapy:
- grafické médium s poslaním zobrazovania geografických dát efektívnym účelovým spôsobom
- pamäťové médium s poslaním úschovy dát veľmi efektívnym a vysokokapacitným spôsobom
- priestorový register (ukazovateť, indexácia) s poslaním evidovať každý objekt na mape, ktorý je vyjadrený hranicami alebo
identifikovaný názvom, resp. značkou vysvetlenou v legende
- objekt vedeckého výskumu umožňujúcemu analýzu obsahu máp, ktorá umožňuje tvorbu rôznych vedeckých hypotéz týkajúce sa
priestorových usporiadaní (povrchov) a vzťahov (teória centrálnych miest, priestorová autokorelácia, ...).