1.1. História
V období staroveku bol predstaviteľom geografie Herodotos. Uskutočňoval popisnú regionálnu geografiu krajín vtedajšieho známeho sveta, pričom spájal geografiu, históriu a ďalšie odbory. Popri popise, resp. sumácií geografických objektov (riek, ostrovov, miest) sa snažil niektoré geografické javy aj zdôvodniť (charakteristika národov, zvláštnosti podnebia, vegetácie). Termín „geografia“ sa po prvý krát objavuje v diele „Geographica“ gréckeho učenca Eratosthena. Popisoval jednotlivé územia známeho sveta podľa jednotlivých geografických zložiek.
2. Všeobecné geografické pojmy Geosféry – sústredné obaly z ktorých sa skladá Zem: litosféra, atmosféra, hydrosféra, pedosféra, biosféra. Hydrosféra – súhrn všetkého vodstva na Zemi (zahŕňa vodu v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, pôde a v atmosfére, vo všetkých skupenstvách. Litosféra – vonkajšia, horninová časť pevného telesa Zeme. Zem je tvorená zemským jadrom, na ňom je zemský plášť, najvrchnejšia je zemská kôra. Litosféra nie je celistvá, skladá sa z litosférických dosiek, preto dochádza k pohybu pevnín a oceánskeho dna. Biosféra – zahrňuje spodnú časť atmosféry, vrchnú časť hydrosféry a litosféry. Obsahuje rastliny, živočíchy a mikroorganizmy a v ktorých sa akumuluje a pretvára slnečná energia. Pedosféra – vrchná časť zemskej kôry tvorená pôdou, ktorá vznikla premenou vrchnej časti litosféry, pôsobením organizmov, slnka, vzduchu, vody. Atmosféra – je vzdušný obal Zeme, čo do zloženia a vlastností je v nízkych výškach relatívne rovnorodá a homogénna.