Súčasnú etapu spoločenského vývoja charakterizujú narastajúce environmentálne problémy takmer vo všetkých štátoch sveta. Ich riešenie sa stalo celosvetovým problémom preto, lebo znečistenie životného prostredia nerešpektuje hranice medzi jednotlivými krajinami, regiónmi, ba ani svetadielmi. Tento globálny problém má svoj pôvod v prírode, ktorá začala reagovať na neprimerané zásahy spoločnosti.
Hospodársky rast bez prijímania adekvátnych opatrení, a to na makro-i mikro-úrovni, už ohrozil tie časti prírody, ktorých samoregulačné systémy nestačili znečistenie eliminovať, čím došlo k ich devastácii. Podceňovanie tejto skutočnosti vyúsťuje do stavu, keď snahy o zvýšenie hospodárskeho rastu sú späté s neistotou, keďže nie sme schopní kvantifikovať dôsledky, ktoré z toho plynú pre budúce generácie (ozónová diera, kyslé dažde, skleníkový efekt atď.).
Riešenie problémov ochrany životného prostredia je preto späté s nutnosťou zmeniť prístup k prírode, k jej ochrane a zachovaniu. Trvalo udržateľný rozvoj sa takto stáva fenoménom zabezpečenia sledovaného cieľa. Túto skutočnosť si uvedomujú aj ekonómovia, ktorí už dlhšie upozorňujú, že deficitný faktor, akým je nepochybne životné prostredie, je a bude príčinou vzniku zložitých spoločenských problémov.
Pri zvažovaní ekonomického aspektu treba mať na pamäti, že životné prostredie má vždy finančno-ekonomickú dimenziu, a to bez ohľadu na to, či si to spoločnosť uvedomuje alebo nie. Ak náklady na ochranu životného prostredia sú späté s nákladmi na predchádzanie vzniku znečistenia životného prostredia (ide o náklady ex ante), ich absencia má za následok vznik škôd, ktoré sa dotýkajú nielen vybraných zložiek životného prostredia, ale i spoločnosti ako celku. Tieto náklady (ex post) následne zaťažia nielen súčasné, ale i budúce generácie. Ich rozsah a výška škôd sú však v porovnaní s nákladmi ex ante výrazne vyššie.