Právo – základný nástroj na zabezpečenie štátu, zabezpečuje, aby sa jednotlivci správali podľa určitých zákonov a nariadení. Právo chápeme ako všeobecne záväzné pravidlá správania sa, ktoré vyjadrujú záujmy väčšiny. Pravidlá správania sa majú štátom stanovenú formu a sú zákonom vynútiteľné. Právo ako všeobecné pravidlá správania sa vychádzajú z nášho vnútorného rozhodnutia.
Objektívne právo – môžeme ho charakterizovať ako súhrn právnych noriem všeobecne záväzných pravidiel správania sa ustanovených, či uznaných štátom. Platné právo je právo prijímané a vyjadrené štátom v určenej forme označovanej ako pramene práva.
Subjektívne právo - alebo čiastočné synonymum oprávnenie je konkrétna možnosť subjektu správať sa určitým spôsobom zamýšľaným právnou normou (teda objektívnym právom), požadovať určité správanie od iných subjektov, uplatňovať určitý nárok a obrátiť sa na kompetentné štátne orgány, aby vynútili správanie povinnej osoby.
Právo je najtesnejšie spojené so štátom a to tromi znakmi:
a) osobitná štátom uznaná forma
b) monizmus - vyjadruje jeden z predpokladov právnej istoty, ktorým je požiadavka, aby v štáte platilo len jedno právo (jedna ústava)
c) štátne donútenie