Výskum a aplikácia kompozitov s živicovými matricami boli až do polovice 80. rokov 20. stor. stimulované hlavne vojenskými potrebami (raketová technika, bojové lietadlá, „neviditeľné“ bombardéry, vrtuľníky, ľahké pancierové vozidlá, balistická ochrana jednotlivca, radiolokačná a radarová technika atď.). Od polovice 80. rokov sa ťažisko postupne presúva aj do civilných oblastí (civilné letectvo, silnoprúda elektrotechnika, stavebníctvo, doprava, lode, športové potreby, medicína). To je umožnené vývojom a výrobou nových komponentov (matrice, výstuže) so zdokonalenými vlastnosťami a nájdením kvantitatívnych vzťahov medzi jednotlivými štruktúrnymi parametrami a výslednými mechanickými a fyzikálnymi vlastnosťami kompozitov. Naviac v dôsledku automatizácie a veľkoobjemovej výroby došlo ku zníženiu ceny týchto materiálov na úroveň zrovnateľnú s tradičnými konštrukčnými materiálmi.