Čitateľský denník: Milo Urban - Živý bič (podrobné interpretačné poznámky)

MILO URBAN - ŽIVÝ BIČ
1. časť – Stratené ruky
I. Obyvatelia Ráztok sú veľmi ďaleko – nechápu čo sa deje. No prostredníctvom frontových obetí si uvedomujú, že vojna je predsa len zlá. Prichádzali smrteľné oznámenia. V dedine zavládol strašný zmätok, v ktorom i ľudské pocity akoby sa boli začali meniť. Autor pesimisticky opisuje prostredie dediny. Ondrej Koreň sa vracia z vojny – jeho nezáujem o dedinu. Nemal ruku a bol nemý (uťali mu ju). Ilčíčka zbadá svojho krstného syna a pociťuje svoju silu...
II. Štefan Ilčík (syn Ilčíčky) dostáva predvolanie na odvod. Bol na to hrdý. Otvorili sa pred ním nové obzory – dostáva úradné listiny, ktoré sú adresované iba jemu. V zapätí kontrast chce, aby ho povolali, no nechce opustiť svoju matku (dráma svedomia). Štefan sa na vojnu teší len z mládeneckej ľahkomyseľnosti...
III. Do Vranova sa zišli obyvatelia z piatich dedín. Dvere na mestskom dome sa otvárali a ľudia sa dozvedali kto narukuje – plač žien, starcov. V miestnosti, v ktorej sa rozhodovalo Štefan si uvedomuje...
IV. Ondrej Koreň medzi tým prichádza domov, mama vidiac ho zmrzačeného usedavo plače. Otec je zadumaný. Ilčíčka hovorí Koreňovcom nové pletky z dediny. Že Hlavajová je tehotná a jej muž je na vojne!
V. Eva Hlavajová prichádza k notárovi Okolickému a on sa jej pýta či je to pravda. Ona odpovedá, že hej. Okolický jej nadáva do hlupane. „Azda preto som hlúpa, že som sa vám nechala zneužiť?“ Eva chcela reklamovať Adama Hlavaja z vojny – Okolický súhlasil pod podmienkou, že jeho meno sa do celej veci nedostane...
VI. Ilčíčka prichádza do konfliktu z Okolickým, lebo ho prosí o reklamovanie Štefana z vojny – ponúka aj úplatok. Notár má silné národnostné a vlastenecké zásady a striktne jej odmieta pomôcť.
VII. Štefan so svojím priateľom sa rozhodnú újsť do Piľska a tým činom sa vyhnúť vojne. Vraví, že keď dokázal Jánošík prežiť v lese, tak dokážu aj oni.
...
XVII. Eva chodí po chalupách zháňajúc mlieko pre syna Adama – dala by mu srdce, ale on pýta jesť. Eve dodáva silu a duchaprítomnosť dekan Mrva.
XVIII. Eva sa sťažuje Okolickému, že muž jej nepíše. Sarkastické myšlienky notára „Zaiste ho guľka neobišla.“ Po narodení nemanželského syna (pankharta) Eva ho neprijíma a kŕmi ho s veľkým bôľom. Má výčitky svedomia, že čo a ako, keď sa vráti Adam.
XIX. Správa o rekvirácii zvonov, ktoré budú roztavené a premenia sa na delá, ktoré budú zabíjať ľudí.
XX. Ráztočania nechcú zvony dať – veď sú ich a oni si ich kúpili. No napriek tomu sa zvony odvážajú do Vranova.

2. časť - Adam Hlavaj
I. Adam Hlavaj dezertuje z vojny, lebo už má dosť jej svinstva a túži po domove, po žene s náručím a po synčekovi (Adam ešte nevie, že Eva porodila, a že je mŕtva). Adam klope na dvere svojho domu, no odpovedá mu dlhé mlčanie.
II. Notár Okolický sa obáva, že Kúrňava tuší čo sa udialo na jeho pohovke v jeho dome, s Evou ,takmer pred rokom. Ich dialóg je čoraz ostrejší a nesie sa v znamení neistoty. Nikto z nich nevie o tom čo vie ten druhý. Keď Angyal prináša správu o zbehovi (o Adamovi Hlavajovi) Okolický si uvedomuje, že sa svojím správaním prezrádza.
III. Adam sa dozvedá o smrti svojej ženy a jej novorodeniatku. (*autor doposiaľ neopísal ako reagovala Ilčíčka na smrť svojho syna Štefana). Adam Hlavaj presviedča, že vojna je zlo, a je potreba povstať proti nej. Vyslovuje heslo: „Oko za oko, zub za zub.“ (analógia - to isté heslo vyslovil aj Štefan Ilčík pred svojou smrťou)...
...
XXI. Kalendár ukazoval 27. októbra 1918. Ráztočania obkľúčili siedmych vojakov a troch žandárov v žandárskej strážnici. Ilčíčka sa pomätie, oblečie si čierne sviatočné šaty a prosí žandárov, aby jej vrátili syna. No zomiera pod bodákom vojaka, ktorý chránil žandára. Chlapi obišli strážnicu a cez nestrážené dvere prekvapili vojakov. Strhla sa bitka na niekoľko minút. Vojaci boli bezmocní. Ostatní chlapi začali rabovať a rozbíjať, čo ešte bolo celé.