1. Pojem, predmet a cieľ špeciálnej pedagogiky
Špeciálna pedagogika – vedná oblasť v sústave pedagogických vied. Zaoberá sa teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických danosti, porúch učenia, správania. Zaraďujú sa sem aj jedinci s výnimočným nadaním a talentom, či inými špecifickými potrebami.
Predmetom je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania postihnutých z aspektu etiológie (náuka o príčinách vzniku chorôb), symptomatológie, korekcie, metód edukácie, reedukácie (prevýchovy) a tiež profylaxie (predbežných ochranných liečebných opatrení) neadekvátneho vyrovnania sa s postihnutím a jeho dôsledkami, či inými špecifickými danosťami.
Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili spoločnosti a boli spôsobilí žiť relatívne plnohodnotný život ako tvorcovia, konzumenti či ochrancovia hodnôt vytvorených cieľavedomou činnosťou.
Pri týchto výchovných snaženiach sa plne využívajú potenciálne možnosti jedinca, jeho motivácia, prirodzené kompenzačné schopnosti, kreativita a iné danosti. Uplatňujú sa špeciálne metódy výchovy a vyučovania, modifikovaný obsah vzdelávania pri modifikovaných organizačných formách výchovy a vyučovania za dôsledným uplatňovaním požiadavky individuálneho prístupu k vychovávanému. Pritom sa vychádza z poznania jeho danosti a dispozícií pre výchovu a vzdelávanie získaných prostredníctvom špeciálnopedagogickej diagnostiky.