Rozvoj cestovného ruchu, ubytovacích, pohostinských, gastronomických, wellnes, kúpeľných, zábavných a ďalších služieb spojených s týmto druhom podnikania sú v dnešnom svete rýchlo rozvíjajúcej sa spoločnosti, infraštruktúry, jednoduchším a čoraz prístupnejším spôsobom dopravy do vzdialenejších destinácií, jednou z prioritných politík Európskej Únie a našej Slovenskej Republiky.
Slovensko z hľadiska prírodných možností, histórie a kultúry má určite čo ponúknuť všetkým návštevníkom a to sa odzrkadľuje na vzrastajúcom počte ubytovacích zariadení, počtu hostí, prenocovaní a príjmov z nich.
To však prináša orgánom štátnej správy a samosprávy tak pozitívne ako aj negatívne externality.
Pozitívne stránky tejto veci sú jednoznačné – príjmy do štátneho rozpočtu, do rozpočtu orgánov miestnej samosprávy, zvyšovanie zamestnanosti a rozvoj v regiónoch a v neposlednom rade zlepšovanie obrazu Slovenska v zahraničí. Negatívne externality (pohyb osôb, doprava, náklady na infraštruktúru, ochrana životného prostredia a pod.) z cestovného ruchu musí štát predvídať, regulovať nežiadúce alebo prijímať opatrenia zabraňujúce ich vzniku.
Z týchto dvoch hlavných dôvodov sú povinní podnikatelia v cestovnom ruchu počas svojej činnosti viesť určité záznamy, uchovávať a predkladať ich a na ich základe im vznikajú určité oznamovacie, daňové a poplatkové povinnosti. Tieto povinnosti sú témou mojej seminárnej práce.