Výskyt sociálno-patologických javov na školách už dnes naozaj nie je ojedinelý. V posledných rokoch médiá opakovane upozorňujú na narastajúcu agresivitu detí v školách. Ide o problém takzvaného šikanovania medzi spolužiakmi. Ak vaše dieťa chodí zo školy domov uplakané, ak je nezvyčajne tiché a pri otázke na školu radšej rýchlo zmení tému, ak sa stráni ľudí a má nedostatok sebavedomia, príčinou môže byť práve šikanovanie.
Riešenie tohto problému by malo spočívať predovšetkým na rodičoch detí, pedagogických pracovníkov, psychológov, alebo sociálnych pracovníkov. Ubližovať sa jednoducho nesmie a to musí byť jasné v školách, triedach, v rodine a obecne na verejnosti. Je to súčasť dobrých mravov, ako aj to, že nikoho neponižujeme, neposmievame sa mu, nenadávame mu. Zastať sa slabšieho je statočnosť, ubližovať mu je jednoznačne zbabelosť a to, že sa v našom okolí vyskytuje násilie na dieťati alebo deťoch, a že ich páchajú deti samotné, nás naozaj nemôže nechať ľahostajnými.
Preto sa nazdávame, že aj túto oblasť je potrebné pripomínať a upozorňovať na prípadné problémy súvisiace so šikanovaním. Táto práca sa venuje sociálno-patologickým javom na školách s dôrazom práve na šikanovanie. Cieľom teoretickej časti tejto práce je popísať jednotlivé druhy sociálno-patologických javov na školách a analýza problému šikanovania. Je zameraná na príčiny, prejavy, následky, popis možností riešenia a prevencie tohto sociálno-patologického javu.
Cieľ empirickej časti práce je zameraný na prezentáciu výsledkov sociologického prieskumu. Cieľom tohto prieskumu bolo zistiť formou dotazníka, skúsenosti so šikanovaním u žiakov základných škôl a porovnať výskyt šikanovania u žiakov Špeciálnej školy v Ružomberku so žiakmi Základnej školy v Zázrivej.