Chicane je slovo francúzskeho pôvodu a znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie. Vyskytuje sa takýto jav šikanovania na našich školách skutočne v takom rozsahu, aby sme sa ním museli osobitne zaoberať na poradách, písať metodické materiály, vypracovávať stratégie a výchovné opatrenia na ich zvládanie? Na túto otázku si odpovedzte sami po preštudovaní niekoľkých abstraktných čísel, za ktorými však treba vidieť konkrétne osudy vašich študentov.
Pred desiatimi rokmi sme na Krajskej pedagogicko-psychologickej poradni (KPPP) realizovali prieskum u 70% študentov prvých ročníkov SOU v celom bývalom Stredoslovenskom kraji. Dotazník o šikanovaní vyplnilo počas dvoch rokov 23 703 prvákov na 80-tich SOU. Niektoré výsledky: výskyt šikanovania udáva sám som šikanovaný 1. prieskum v šk. r. 1987/88 32,1% prvákov 13,9% prvákov 2. prieskum v šk. r. 1988/89 13,9% prvákov 9,7% prvákov Dozvedeli sme sa, že pri prvom prieskume sa 3595 prvákov s problémom šikanovania stretlo, či už priamo alebo nepriamo a vie o jeho výskyte na škole a 1568 prvákov bolo priamo šikanovaných. Čísla druhého prieskumu sú v oboch zisteniach výrazne nižšie. Výsledky potvrdzujú skúsenosti uvádzané v odbornej literatúre, že už samotné zverejnenie a zisťovanie výskytu šikanovania znižuje stretávanie sa s týmto javom (pri druhom prieskume zníženie o 18,2%) ako aj prípady konkrétneho šikanovania (v našej vzorke bolo priamo šikanovaných o 568 prvákov).
V rokoch 1992-94 sme na vybraných stredných školách v bývalom Stredoslovenskom kraji zisťovali vzory sociálnej maladaptácie stredoškolskej mládeže. Dotazník vyplnilo 1022 študentov, pričom rovnomerne boli zastúpené všetky ročníky, aj typy škôl (SOU, SOŠ, GY.) V tomto dotazníku udávalo 40% študentov, že podľa ich názoru sa šikanovanie vyskytuje v ich okolí a 37% udávalo, že pozná niekoho, kto šikanuje alebo je šikanovaný. 9% študentov udávalo, že by dokázali použiť nátlak a násilie pri „vybavovaní si svojich záležitostí“. (Presne spracované údaje o výsledkoch prieskumov sa nachádzajú na KPPP). V marci 1997 sa na KPPP obrátil riaditeľ SOU s požiadavkou o pomoc pri riešení problému šikanovania priamo na škole a v DM. Tento problém prepukol po úteku študenta zo školy domov a napísaní listu, kde uvádza, že je šikanovaný. (Kompletné výsledky nášho postupu vo forme správy sú na KPPP).
Pri riešení problému šikanovania (ale aj ostatných výchovných problémov) je možné riešiť ho z hľadiska prevenčného (pokiaľ máme 100% istotu, že sa na našej škole nevyskytuje) a represívneho alebo sankčného, pokiaľ je to reálne zistený problém našej školy. My sa domnievame, že tieto pohľady spolu veľmi úzko súvisia, pretože aj pri sankčných opatreniach musíme myslieť na to, ako budeme postupovať ďalej, keď sa nám podarí šikanovanie zlikvidovať, aby sa opäť neobjavilo. Naopak platí, že preventívne opatrenia musia obsahovať stratégiu, čo v prípade, keď sa šikanovanie predsa len objaví. V našom materiáli teda nebudeme striktne tieto dva pohľady rozlišovať.