Poznámky: Antická mytológia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:64,5 %
- Typ:Poznámky
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Autor:veronika1405
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:1 883 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:38321
- Posledna úprava:09.11.2011
ANTICKÁ MYTOLÓGIA
Mytológia je súbor mýtov, ktoré patria určitému národu, civilizácii alebo náboženstvu.
Mýtus pochádza z gréckeho slova mythos a znamená predslov, reč, slovo. V užšom zmysle slova ho chápeme ako správu alebo prednes. S týmto užším zmyslom slova mýtu sa stretávame napr. u Homéra, alebo autora gréckych tragédií Aischylosa.
Staroveký Gréci používali slovo mýtus na označenie toho, čomu mi dnes hovoríme báj alebo rozprávka.
Mýtus môže byť definovaný ako rozprávanie; avšak v starých civilizáciách sa ním vyjadroval skôr opis udalostí, ktoré môžeme charakterizovať z viacerých pohľadov:
1. Udalosť sa neodohráva v historickom čase; ide teda o časový úsek, ktorý môžeme nazvať prvopočiatočným. Ide teda o čas predchádzajúci času, ktorý žijeme a prežívame my.
2. Udalosti ktoré považujeme za základné, respektíve vysvetľujúce v tom zmysle, že sa nimi určuje zmysel bytia, ktoré dnes zaznamenávame.
Aktérmi mýtov nie sú nám podobné bytosti ale bytosti nadpozemské (bohovia); fantastické zvieratá (chiméra, lev, vtáci...) a výnimočný ľudia, ktorým hovoríme héroovia (ide o ľudí nezraniteľných, ľudí ktorý majú nejaký božský prvok daný jedným z rodičov... napr. Herakles).
Mytológia je súbor mýtov, ktoré patria určitému národu, civilizácii alebo náboženstvu.
Mýtus pochádza z gréckeho slova mythos a znamená predslov, reč, slovo. V užšom zmysle slova ho chápeme ako správu alebo prednes. S týmto užším zmyslom slova mýtu sa stretávame napr. u Homéra, alebo autora gréckych tragédií Aischylosa.
Staroveký Gréci používali slovo mýtus na označenie toho, čomu mi dnes hovoríme báj alebo rozprávka.
Mýtus môže byť definovaný ako rozprávanie; avšak v starých civilizáciách sa ním vyjadroval skôr opis udalostí, ktoré môžeme charakterizovať z viacerých pohľadov:
1. Udalosť sa neodohráva v historickom čase; ide teda o časový úsek, ktorý môžeme nazvať prvopočiatočným. Ide teda o čas predchádzajúci času, ktorý žijeme a prežívame my.
2. Udalosti ktoré považujeme za základné, respektíve vysvetľujúce v tom zmysle, že sa nimi určuje zmysel bytia, ktoré dnes zaznamenávame.
Aktérmi mýtov nie sú nám podobné bytosti ale bytosti nadpozemské (bohovia); fantastické zvieratá (chiméra, lev, vtáci...) a výnimočný ľudia, ktorým hovoríme héroovia (ide o ľudí nezraniteľných, ľudí ktorý majú nejaký božský prvok daný jedným z rodičov... napr. Herakles).