V našej súčasnej uponáhľanej dobe sa do popredia záujmu staršej ale už i tej strednej generácie čoraz častejšie dostávajú otázky spojené s hodnotou a kvalitou ľudského života, pocit straty ľudskej dôstojnosti a s nimi súvisiace diskusie ohľadne zvládnutia respektíve nezvládnutia krízy spôsobenej ochorením. Ľudia sa pýtajú na zmysel života s nevyliečiteľným ochorením i na sprievodné javy, ktoré život človeka ovplyvňujú a mnohokrát i obmedzujú. Často sa stretávame aj s otázkou, či vôbec môže mať ochorenie nejaký pozitívny prínos pre človeka a taktiež aj aký má dopad na kvalitu a hodnotu ľudského života.
A preto bude cieľom našej práce zistiť, či má ľudská dôstojnosť trvalú hodnotu a zároveň či sa mení kvalita a hodnota ľudského života vplyvom ochorenia? Odpovede na tieto otázky sa pokúsime hľadať prostredníctvom axiologicko-reflexívnej metódy.
Myslíme si, že téma je veľmi aktuálna, pretože každý z nás sa mal možnosť s ochorením stretnúť - či už jednoduchším, ktoré odznelo za krátky čas, alebo aj so zložitejším, ktoré sa nedá úplne vyliečiť a to nezávisle od toho k akej vekovej generácii patrí. Ochorenie sa totiž nedotýka len priamo človeka, ktorý ním trpí, ale má vplyv aj na jeho najbližšie rodinné alebo i pracovné okolie. K spracovaniu tejto problematiky nás viedli jednak osobné pocity zo strachu pred nevyliečiteľným ochorením a jeho následkami, obmedzeniami a zmenami v spôsobe života, ktoré so sebou môže priniesť, ale aj praktické skúsenosti s ochorením a umieraním príbuzných a známych.
V prvej kapitole sa zamyslíme nad bolesťou a utrpením, ktoré sú sprievodcom väčšiny ochorení.
V druhej časti sa budeme venovať ľudskej dôstojnosti, ktorá býva najčastejšie skloňovaná v súvislosti s obmedzeniami spôsobenými ochorením. Špeciálne sa zameriame na chápanie ľudskej dôstojnosti v posledných chvíľach života.
Posledná kapitola sa v krátkosti dotkne kvality a hodnoty života, zároveň aj zmien, ktoré ochorenie môže spôsobiť.