Seminárna práca: Environmentálne riziká používania geneticky modifikovaných organizmov. Invázne druhy organizmov a možnosti ich eliminácie
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:84,8 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Slovenská technická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Materiálovotechnologická fakulta
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Ekológia a environmentalistika
- Predmet:Základy environmentalistiky
- Študijný program:Kvalita produkcie
- Autor:Nateon
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:8 strán
- Zobrazené:1 347 x
- Stiahnuté:11 x
- Veľkosť:0,7 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:38498
- Posledna úprava:12.10.2011
Úvod
V úvode vysvetlím čo znamenajú geneticky modifikované organizmy ,ako dosiahneme genetickú úpravu jej prínosy a riziká. Uvediem aj príklady jednotlivých genetických modifikácií a ako na túto vedu reagujú ľudia (štáty) na svete.
1.1. Environmentálne riziká používania geneticky modifikovaných organizmov
V génoch, je uložená informácia o stavbe a fungovaní každého živého organizmu na tejto planéte. V prírode sa krížia, kombinujú iba gény blízko príbuzných druhov alebo jedincov v rámci rovnakého druhu. Technológia, ktorá umožňuje prenášať gény aj medzi úplne odlišnými druhmi a meniť tak živé organizmy spôsobom, ktorý by v prírode nebol možný sa často nazýva moderná biotechnológia alebo génová technológia, technológia kríženia DNA, génové inžinierstvo. Vedci napr. vkladajú do DNA rajčín gény z baktérie, do jahôd gény z ryby a do ovce ľudské gény. Takto vznikajú geneticky modifikované organizmy, ktoré bývajú označované skratkou GMO.
........
Príkladom katastrofálnej invázie, ktorá trvá dodnes je Austrália samozrejme vďaka človeku. V roku 1859 vysadili Anglický kolonizátori do austrálskej prírody len dvadsať králikov a na konci 19. storočia sa rozmnožili na niekoľko sto miliónov kusov ,keďže v Austrálskej prírode nemali prirodzených nepriateľov tak sa rozmnožili do takých rozmerov že začali ohrozovať aj človeka pretože spásali všetko zelené od trávy až po úrodu na poliach. Austrália si s králikmi nevedeli poradiť ,skúšali vybudovať niekoľko kilometrové pletivá aby zabránili králikom v pastve a pohybu naprieč kontinentom. Bohužiaľ to nepomohlo a tak obyvatelia urobili radikálny krok, keď umelo vyvolali nákazlivú vírusovú chorobu králikov – myxomatózu, čo výrazne zredukovalo ich počet. Až o 99.9%, avšak po čase, králiky nadobudli imunitu a zase ich bolo na milióny. Priviezol sa nový vírus, ktorý v 1990. roku sa vypustilo, králiky začali dochnúť, avšak dnes už nadobudli imunitu aj na toto. Táto choroba však ohrozila králikov aj v ďalších krajinách na celom svete.
V úvode vysvetlím čo znamenajú geneticky modifikované organizmy ,ako dosiahneme genetickú úpravu jej prínosy a riziká. Uvediem aj príklady jednotlivých genetických modifikácií a ako na túto vedu reagujú ľudia (štáty) na svete.
1.1. Environmentálne riziká používania geneticky modifikovaných organizmov
V génoch, je uložená informácia o stavbe a fungovaní každého živého organizmu na tejto planéte. V prírode sa krížia, kombinujú iba gény blízko príbuzných druhov alebo jedincov v rámci rovnakého druhu. Technológia, ktorá umožňuje prenášať gény aj medzi úplne odlišnými druhmi a meniť tak živé organizmy spôsobom, ktorý by v prírode nebol možný sa často nazýva moderná biotechnológia alebo génová technológia, technológia kríženia DNA, génové inžinierstvo. Vedci napr. vkladajú do DNA rajčín gény z baktérie, do jahôd gény z ryby a do ovce ľudské gény. Takto vznikajú geneticky modifikované organizmy, ktoré bývajú označované skratkou GMO.
........
Príkladom katastrofálnej invázie, ktorá trvá dodnes je Austrália samozrejme vďaka človeku. V roku 1859 vysadili Anglický kolonizátori do austrálskej prírody len dvadsať králikov a na konci 19. storočia sa rozmnožili na niekoľko sto miliónov kusov ,keďže v Austrálskej prírode nemali prirodzených nepriateľov tak sa rozmnožili do takých rozmerov že začali ohrozovať aj človeka pretože spásali všetko zelené od trávy až po úrodu na poliach. Austrália si s králikmi nevedeli poradiť ,skúšali vybudovať niekoľko kilometrové pletivá aby zabránili králikom v pastve a pohybu naprieč kontinentom. Bohužiaľ to nepomohlo a tak obyvatelia urobili radikálny krok, keď umelo vyvolali nákazlivú vírusovú chorobu králikov – myxomatózu, čo výrazne zredukovalo ich počet. Až o 99.9%, avšak po čase, králiky nadobudli imunitu a zase ich bolo na milióny. Priviezol sa nový vírus, ktorý v 1990. roku sa vypustilo, králiky začali dochnúť, avšak dnes už nadobudli imunitu aj na toto. Táto choroba však ohrozila králikov aj v ďalších krajinách na celom svete.