Filozofická reflexia ekonómie zahŕňa jednak ekonomickú realitu, jednak ekonomickú vedu. Pohľad do dejín však naznačuje, že filolozoficka reflexia ekonomických problémov existovala oveľa skôr, ako ekonomická veda definovala svoj vlastný predmet.
A aj po konštituovaní ekonómie ako vedy si sama ekonomická realita naďalej vynucuje pozornosť filozofov, keďže problémy, ktoré sa v nej vynárajú (napr. problémy prace a techniky, otázka vlastníckych práv, téma spravodlivosti v spojitosti s ideou rovnosti, otázka racionality ekonomickej voľby v kontexte hodnôt, problém legitimity etiky v podmienkach trhu ...)
Téma vzťahu filozofie a ekonómie, resp. skúmania filozofických základov ekonómie ma v západnom myšlienkovom prúdení svoju tradíciu. V systematickej polohovo ju rozpracúva disciplína nazvaná filozofická ekonómia. Pohľad, ktorý tu rozvíjame , je touto tradíciou inšpirovaný. Zároveň korešponduje s teoretickou iniciatívou zameranou na filozoficko-eticku reflexiu ekonomiky, ktorej sa dnes u nás venuje sústredená pozornosť, hoci bodom obratu k tejto téme našom socialno-vednom poznaní boli až 90. roky.
Filozofické hľadisko nám takto dovoľuje preniknúť pod povrch javov a odhaliť to, čo zostava ekonomickému štýlu myslenia skryte. Umožňuje napr. formulovať otázku zmyslu ekonomických aktivít a zmyslu ekonomiky ako celku, otvára priestor pre porozumenie tomu prečo maximalizácia zisku – vyzdvihovaná neoklasickou paradigmou(neoklasickym vzorom).
Nemusí byt pre ekonomického aktéra vždy jedinou odpoveďou na otázku, ako konať a čomu dať vo svojom živote prioritu.
V ekonomickom prostredí rezonuje názor , že ekonomické myslenie je návyk, že ako náhle sa raz ponoríme do jeho princípov a osvojíme si ich, všade sa objaví príležitosť k ich využitiu. Našim úmyslom nie je poprieť tuto tézu a toto presvedčenie, len ukázať, že vnímanie komiky ako subsytemu spoločnosti a kultúry dovoľuje uvažovať o ekonomických fenoménoch odlišných od toho spôsobu, aký stelesňuje ekonomicky štýl myslenia.