Prednášky: Vypracované otázky z predmetu Všeobecná ekonomická teória

1. Vývin ek. myslenia, metódy ekonómie, štruktúra ek. teórie

Medzi prvý historický zdroj, ktorý obsahuje ponaučenia o ekonomickom konaní ľudí, možno považovať Bibliu. Predhistóriu ek. vedy tvoria myšlienky pochádzajúce z antického Grécka. Významné bolo učenie starogréckych mysliteľov (Epikuros - prvotná myšlienka princípu individuálneho blahobytu - človek chce maximalizovať svoje slasti a minimalizovať strasti, dôležitú úlohu pri rozhodovaní zohrávajú subjektívne pocity a preferencia, Platón - ľudia majú rovnaké potreby, na zabezpečenie všeobecného blaha je potrebná autorita čiže štát, štát má plne rozhodovať o výrobe a rozdeľovaní, Aristoteles - prvotná formulácia kompromisu - súkromné vlastníctvo je nevyhnutnou podmienkou iniciatívy jednotlivca, zároveň treba zabezpečiť verejné blaho). V stredoveku sa ekonomické myslenie rozvíja v náboženskom duchu.
Scholastika (13. 16. Storočie) sa zaoberala fungovaním ekonomiky a pokúsila sa o zostavenie akýchsi pravidiel ekonomického života. V západnej Európe vyvrcholila v učení Tomáša Akvinského (jeho hlavným prínosom do ek. myslenia je, že ak sa výmena uskutočňuje na trhu z dôvodu uspokojovania potrieb, je oprávnená). Stredoveká scholastika pomohla vytvoriť základy pre ďalší rozvoj ekonómie.
Merkantilizmus (16. - 18. Storočie) predstavuje prvú ucelenú podobu, v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické ekonomické konanie. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny považuje zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov. Vo Francúzsku bol predstaviteľom merkantilizmu J. B. Colbert. Merkantilizmus nesprávne chápe pojem nár. bohatstvo, kt. stotožňuje s pojmom peniaze(drahé kovy), presadzuje politiku aktívnej platobnej bilancie, obmedzuje dovoz a v neskoršom období podporuje vývoz, štát zasahuje intenzívne do ekonomiky.