Diplomová práca: Liberalizmus verzus komunitarizmus v politickej filozofii

Myšlienka na spravodlivosť je stará ako ľudstvo samo. Je jednou z najdôležitejších požiadaviek každého jednotlivca. Požiadavka na spravodlivosť znamená požiadavku na spravodlivé pravidlá života a spravodlivý spoločenský poriadok. Od počiatku sa ľudia zaoberali postavením človeka v štáte, aj postavením a úlohami štátu samotného voči jeho obyvateľom.

Predstava absolútnej nadvlády štátneho aparátu a absolutistických panovníkov bola zavrhnutá v 17. storočí, keď sa zrodili liberálne idey, idey o slobode obyčajných ľudí a rovnosti medzi vládou a občanmi. V 18. storočí, heslom Francúzskej revolúcie z roku 1789 bolo: „Sloboda, rovnosť a bratstvo!“. Bolo to vyhlásenie, že všetci ľudia sú slobodní a rovnoprávni a vzájomne spätí. Významným dokumentom bola Deklarácia práv človeka a občana, katalóg ľudských práv. Spočiatku však bola táto sloboda obmedzovaná rôznymi nedemokratickými cenzami. Len samotný pojem liberalizmus sa začal používať až v 40. rokoch 19. storočia. V druhej polovici 19. storočia došlo k spojeniu slobody a demokracie a vzniká liberálna demokracia. Bola to myšlienka slobody a rovnosti pre každého jedinca. V 19. storočí bol dokument Francúzskej revolúcie všeobecne prijatý vo všetkých vyspelých krajinách v politických hnutiach. Liberálne idey pretrvávajú až do dnešných dní. Dnes je liberalizmus považovaný za najlepšiu ideológiu. Získal významnú pozíciu v politickom systéme a podmieňuje podobu modernej spoločnosti. Je to politický prúd, ktorý má svoju bohatú tradíciu a svoje nezastupiteľné miesto v spoločenskej štruktúre sveta. V liberálnych demokratických spoločnostiach má každá osoba svoje nedotknuteľné práva, ktoré sú vyjadrením našej všeobecnej vôle, vôle každého človeka. Sú výrazom ľudskej slobody, umožňujú nám využívať naše schopnosti a znalosti na dosiahnutie našich vlastných cieľov. Mala by ich rešpektovať každá politická moc.