Súčastný systém sociálneho zabezpečenia je v kríze, ako aj z hľadiska financovania tak aj v rovine vecných riešení. Rozsah sociálnych nákladov ohrozuje stabilitu verejných financií. To sú rozhodujúce dôvody potreby systémového riešenia. Od spôsobu usporiadania sociálneho poistenia sa budú odvíjať ostatné časti sociálnej pilitiky. Cieľom je vytvoriť taký systém účasti na sociálnom poistení, ktorý bude minimalizovať počet občanov, ktorí budú odkázaní na formy sociálnej pomoci, či niektorých častí štátnej sociálnej podpory. Zároveň sa založí systém sociálneho poistenia, ktorý svojou adresnosťou a riešeniami začne približovať životnú úroveň našich občanov možnostiam seniorov z vyspelého sveta, primerane približovaniu životnej úrovne u aktívneho obyvateľstva. Z uvedeného dôvodu som si vybral tému dôchodkového poistenia ako aj jej reformy ktorá bola nutná v pôvodnom systéme ktorého upravoval Zákon č. 100/1998 Zb o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V súvislosti so zmenou spoločensko – ekonomických podmienok, ktorá nastala v SR po roku 1989 bolo v dôchodkovom zabezpečení prijatých niekoľko zákonov na zvýšenie dôchodkov. Hlavným cieľom týchto zákonov bolo zamedzenie vzniku rozdielov vo výške dôchodkov priznaných v rôznych časových obdobiach. Stanovila sa základná zásada zvyšovania dôchodkov, ako aj zásada pravidelného zvyšovania dôchodkov. Podľa tejto zásady sa dôchodky zvyšovali ak: Náklady na životné potreby vzrastú o 10 % alebo priemerná mzda sa zvýši aspoň o 5 %.Mechanizmus zvyšovania sa realizoval formou zvýšenia dôchodkov v pevných sumách, ak ide o zvýšenie s prihliadnutím na rast životných nákladov a precentuálne s prihliadnutím na rast priemernej mzdy.