Pokus o „vystúpenie s rozbehnutého vlaku“ je teda veľmi náročné ako pre ženu, ktorá sa doposiaľ prostitúciou živila, tak pre sociálneho pracovníka, ktorý jej pomáha. Výrazne bezpečnejšia stratégia z hľadiska sociálneho pracovníka je preto prevencia. Minimálnym cieľom pri akomkoľvek spôsobe sociálnej práce s touto klientelou môže byť podporovanie dievky či ženy v získaní najlepšieho možného postavenia, zaistenia jej priemernej participácie na zárobku a ochrane jej zdravia.