Seminárna práca: Stav anglickej spoločnosti pred revolúciou 1640-1660 (so zvláštnym zreťeľom na Miltonovu areopagitiku)

Ide o reč, o predslov, určený anglickému parlamentu, ktorý na jednej strane v roku 1641 zrušil cenzúru, na druhej strane v roku 1643 pokúsil znova zaviesť. Miltonova Areopagitika je reakciou na znovu zavedenie cenzúry.

Výber témy mojej práce by som mohla odôvodniť tým, že som chcela načrtnúť obraz anglickej spoločnosti, vznik periodickej tlače, vládu a život v tých rokoch a tiež vyzdvihnúť a dať do popredia osobnosť Johna Milton. Tým, že žil a pôsobil aj v rokoch revolúcie, ho môžeme považovať za jednu z najvýznamnejších osobností tých rokov a z hľadiska žurnalistiky, ho môžeme považovať za osobou na prvom mieste. Jeho život nebol najjednoduchší a preskákal vo svojom živote mnoho pekných, ale aj tragických chvíľ. Vždy keď spadol na kolená, vedel sa postaviť a znovu všetkým ukázať svoju jedinečnosť. V rokoch revolúcie bol bojovníkom za slobodu, nie len tlače, a teraz mu môžeme vďačiť za jeho oddanosť a za „novinársku bibliu“, (slová pána prof. PhDr. Juraja Vojteka CSc.) Areopagitiku.

Milton zasvätil svoj život hľadaniu pravdy a práve v tom videl zmysel ľudskej existencie. Podľa neho sa k pravde nemožno dopracovať nijak inak, ako poznaním dobra a zla. Ak chce niekto spoločenstvo chrániť tým, že potláča zlo, tak tým vôbec neprospieva poznaniu pravdy. Jedným takým potláčaním je i zavedenie cenzúry. Proti tomuto zavedeniu Milton bojoval a preto by som mu týmto spôsobom chcela vzdať hold.

S literatúrou som ťažkosti nemala. Najviac som čerpala z knihy prof. PhDr. Juraja Vojteka CSc. Miltonova Areopagitika na Slovensku. Preklad originál diela sa mi čítalo dobre, aj keď niektoré vety boli komplikovane skonštruované. Vedela som sa vcítiť do jeho pocitov, keď tieto slová písal. Ide o reč, o predslov, určený anglickému parlamentu, ktorý na jednej strane v roku 1641 zrušil cenzúru, na druhej strane v roku 1643 pokúsil znova zaviesť. Areopagitika je reakciou na znovu zavedenie cenzúry. Reč, ktorá vyšla v knižnej podobe, ale skutočnosť, že dielo nazval rečou, prejavom, určilo aj štylistiku diela, ktoré je písané hovorovo.