Princípy sadovníckej rajonizácie drevín na Slovensku V priestore, v ktorom sa pohybuje svojou tvorbou záhradný a krajinný architekt, sú pôvodné geobiocenózy často tak pozmenené ľudskou činnosťou za mnohé stáročia, že ich nie je možné ani nájsť a ani určiť. Pokiaľ by sa aj nejakou pracnou metódou určiť dali, vo väčšine prípadov sú územia veľmi pozmenené (orná pôda, zastavané územie, zregulované vodné toky), takže nie je možné pôvodný typ biocenózy vôbec napodobniť. Preto sadovník a krajinár musí používať postupy založené na iných princípoch ako sú princípy lesnícke. Pre tieto zmenené podmienky bola vypracovaná ako pomôcka metóda, ktorá sa nazýva „rajonizácia drevín“. Rajonizácia sa opiera o poznatky klimatické, lesnícko-fytocenologické, geograficko-morfologické a pedologické. Súčasne bola rešpektovaná doteraz vytvorená rajonizácia na podklade geonomických máp. Okrem toho zahrňuje aj poznatky z introdukcie drevín, ktoré sa v sadovníckych ale aj vo väčšine prípadov krajinárskych úprav osvedčili ako oprávnené.