Starnutie je nepretržitý biologický proces, ktorý sa začína narodením jedinca. Je jedným zo základných vývinových prejavov života a staroba je len jeho konečnou fázou. Podľa Langmeiera starnutie je súhrn zmien v štruktúre a funkciách organizmu, ktoré podmieňujú jeho zvýšenú zraniteľnosť, pokles schopností a výkonnosti jedinca, a ktoré kulminujú v terminálne štádium a smrť. Starnutie nie je chorobnou zmenou, ale normálnym biologickým pochodom, ktorý prebieha v nezadržateľnom toku vývoja (Švancara J.).
Je možné odlíšiť chronologický, biologický, psychologický, ale i sociálny vek človeka. Chronologický vek je daný dátumom narodenia. Biologický vek vyjadruje fyzický stav človeka. Indikátorom môže byť krvný tlak, vitálna kapacita pľúc, sila zovretia pästi, reakcia na zrakové/ sluchové podnety, ostrosť zraku/ sluchu, cholesterol a iné. Výskum týchto ukazovateľov na Harvardskej univerzite naznačuje, že relatívne najpresnejšími ukazovateľmi by mohla byť pružnosť pokožky a reakcia na akustické podnety rôznej výšky, ktoré sa mení po 40 roku života. Psychologický vek vyjadruje čulosť, pohoda človeka. Intenzita angažovanosti do spoločenského života, sociálnych vzťahov vyjadruje sociálny vek človeka.