Témou mojej seminárnej práce je vývoj funkcie župana. Tento úrad alebo inštitút sa zjavil už vo veľkomoravskej, teda slovanskej histórii. No po fonetickej stránke samotného slova župa resp. župan sa môže zdať, že slovo je prebrané z maďarského jazyka. No v skutočnosti je to naopak, maďarský jazyk prebral toto slovo ešte od starých Slovanov. Spolu s historickým vývojom aj samotný názov pre župu sa menil. Bol nazývaný ako stolica, župa, komitát. Niekedy stavovský alebo kráľovský. Záležalo len od faktického držania moci, čo v daných časoch znamenalo vlastniť pôdu. Vtedy bola pôda najdôležitejšou komoditou a veľkosť pozemku alebo množstvo pôdy určovalo nielenže spoločenské postavenie ale v jeho dôsledku aj samotný vplyv na vývoj štátu. Za čias Arpádovcov, teda na začiatku vlády tejto dynastie, bol najväčší feudál teda vlastník pôdy kráľ. Ibaže v dôsledku úpadku kráľovej moci nad feudálmi si ich kupoval pôdou čim vlastne získavali ešte väčšiu moc a tak aj po právnom zavedení stavov sa z feudálnej monarchie stáva stavovská. Všetku moc majú v rukách oligarchovia. No potom na scénu prichádzajú Habsburgovci a s nimi aj obmedzovanie tejto moci a vplyvu a s nastupujúcim absolutizmom teda úmerne klesá autonómia komitátov. Župa je od počiatku orgán administratívny, ktorý slúži na faktické ovládanie ľudí, teda poddaných, neskôr nevoľníkov. Môžeme pozorovať jeho nemennosť počas celého feudalizmu ako prejav nadradenosti šľachticov a snahu vyšších kruhov teda panovníka, veľmožov, barónov a šľachty viest ich k čo najväčšej poslušnosti.