„Čo je príjemnejšie než mať priateľa, s ktorým môžeme hovoriť tak ako sám so sebou?“ Lucius Annaeus Seneca
Píše sa rok 2010, žijeme v 21. storočí. Život v tejto dobe je rýchly a hektický. Akoby sme každodenne utekali na vlak, ktorý nám chce ujsť. Nazdávame sa, že nedostaneme viac druhú šancu. Ovládajú nás počítače a iné výdobytky modernej techniky, ktoré nás dokonale opantali. Stali sme sa doslova na nich závislí. Jestvovanie bez nich si nevieme už ani predstaviť. My ľudia sa stále niekam náhlime. Nemáme čas. Túžime po dobrej práci, po peniazoch, nejakej zaujímavej exotickej dovolenke, po luxusných domoch a drahých autách. Táto túžba po blahobyte a luxuse nás poháňa neustále vpred.
Neuvedomujeme si, že aj v tejto energickej dobe potrebujeme ľudskú bytosť, na ktorú sa môžeme obrátiť a spoľahnúť. Priateľa, radcu, spoločníka, či len spriaznenú dušu, ktorá by bola na blízku v čase hojnosti, alebo skromnosti. Človiečika, ktorý bude pri nás stáť.
Už dlhšie sa zamýšľam nad tým, čo znamená význam slova priateľstvo a koho možno nazvať priateľom...