Analýza: Skúsenosti terapeutov s osobnou terapiou

Analýza vedeckého článku z pohľadu fenomenologickej psychológie.

Rozhodla som sa napísať túto prácu o článku „Skúsenosti terapeutov s osobnou terapiou“. Táto téma ma zaujala najmä kvôli tomu, že aj pre môj budúci osobný aj profesijný rast je potrebné, aby som takúto terapiu absolvovala – minimálne raz – v rámci psychoterapeutického výcviku. Aj mňa osobne teda zaujíma, podľa čoho si terapeuti vyberajú svojho terapeuta a aké s tým majú skúsenosti. A tak, keď som uvidela tento názov, bolo pre mňa dôležité zistiť už len to, či sa tento článok hodí na prácu z predmetu Súčasné smery v sociálnej psychológii.

Prvý pohľad na článok mi napovedal, že by to mohol byť kvalitatívny výskum, keďže v kvalitatívnom prístupe sú dáta nenumerické a v kvantitatívnom majú naopak číselnú podobu (Ferjenčík, 2000). A jedným z kľúčových slov bola aj fenomenológia, tak som sa na to teda pozrela lepšie.

Mojou vlastnou „laickou“ definíciou fenomenológie je: fenomenologický psychológ je ten, ktorý sa nezaujíma len o vytváranie poučiek a teórií, ale ten, ktorý sa zaujíma najmä o to, čo sa deje v „realite“- či to naozaj funguje tak, ako sa domnievajú laboratórny tvorcovia teórií, ... Teda sú to ľudia, ktorí pracujú v teréne. Takýto terénny výskum je, podľa mňa, oveľa zaujímavejší a samozrejme je dôležitý minimálne do takej miery ako laboratórny. A tak, keď som sa dočítala, že sa autor/ka zaujímal/a o skutočné skúsenosti skutočných terapeutov, potešila som sa. Do akej miery sa autor/ka držala zvoleného smeru, som zisťovala až postupne...