Vypracované otázky: Teória, organizácia a riadenie verejnej správy - 3 ročník
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:94,3 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
- Kategória:Nezaradené
- Podkategória:Verejná správa
- Predmet:Teória, riadenie a organizácia verejnej správy
- Študijný program:Verejná správa a regionálny rozvoj
- Autor:magdalena.bocova
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:40 strán
- Zobrazené:4 577 x
- Stiahnuté:102 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:39676
- Posledna úprava:02.03.2012
57 okruhov otázok z predmetu Teória, organizácia a riadenie verejnej správy (TROVS) vypracovaných na 40 stranách. Otázky sú veľmi kvalitne spracované podľa kníh.
1. Súkromná a verejná správa, spoločné a rozdielne črty.
Rozhodujúcim klasifikačným kritériom, ktoré je nevyhnutné je rozdelenie spravovaných záležitostí na: súkromné a verejné. Veľmi zjednodušene možno povedať, že spravovanie záležitostí verejného záujmu zabezpečujú subjekty verejnej správy a súkromné záležitosti spravujú súkromné osoby. Určenie presnej hranice medzi súkromnou a verejnou správou je veľmi zložité, nakoľko verejné služby zabezpečujú okrem subjektov verejného práva (štát, územné orgány štátnej správy, obecná a regionálna samospráva) aj subjekty súkromného práva (nadácie, charitatívne organizácie).
Súkromnú správu uskutočňuje subjekt z vlastnej vôle a riadi sa svojimi vlastnými postulátmi. Právne normy obmedzujú jeho konanie negatívne, vymedzujú len právny rámec v rámci ktorého sa môže rozhodovať samostatne a slobodne...
2. Teória deľby štátnej moci.
Pri vymedzení postavenia a úloh verejnej správy v štátnej moci zohrala významnú úlohu teória deľby štátnej moci, formulovaná v 18. storočí francúzskym osvieteneckým mysliteľom a štátovedcom Ch. Montesquieom.
Štátnu moc delí na tri súčasti:
• zákonodarnú moc, reprezentovanú zákonodarnými orgánmi (volené orgány – parlamenty. Unitárne štáty majú jeden zákonodarný orgán, vo federatívnych štátoch bývajú zákonodarné orgány dvojstupňové) Zákonodarná funkcia je považovaná za rozhodujúcu mocenskú funkciu, určuje základné pravidlá fungovania štátu (ústava, zákony a iné podzákonné právne normy).
• výkonnú moc, uskutočňovanú vládnymi orgánmi štátu, ktoré v závislosti od typu štátu, tradíciách, úrovne rozvinutosti a i. môžu byť organizované rôznym spôsobom
...
1. Súkromná a verejná správa, spoločné a rozdielne črty.
Rozhodujúcim klasifikačným kritériom, ktoré je nevyhnutné je rozdelenie spravovaných záležitostí na: súkromné a verejné. Veľmi zjednodušene možno povedať, že spravovanie záležitostí verejného záujmu zabezpečujú subjekty verejnej správy a súkromné záležitosti spravujú súkromné osoby. Určenie presnej hranice medzi súkromnou a verejnou správou je veľmi zložité, nakoľko verejné služby zabezpečujú okrem subjektov verejného práva (štát, územné orgány štátnej správy, obecná a regionálna samospráva) aj subjekty súkromného práva (nadácie, charitatívne organizácie).
Súkromnú správu uskutočňuje subjekt z vlastnej vôle a riadi sa svojimi vlastnými postulátmi. Právne normy obmedzujú jeho konanie negatívne, vymedzujú len právny rámec v rámci ktorého sa môže rozhodovať samostatne a slobodne...
2. Teória deľby štátnej moci.
Pri vymedzení postavenia a úloh verejnej správy v štátnej moci zohrala významnú úlohu teória deľby štátnej moci, formulovaná v 18. storočí francúzskym osvieteneckým mysliteľom a štátovedcom Ch. Montesquieom.
Štátnu moc delí na tri súčasti:
• zákonodarnú moc, reprezentovanú zákonodarnými orgánmi (volené orgány – parlamenty. Unitárne štáty majú jeden zákonodarný orgán, vo federatívnych štátoch bývajú zákonodarné orgány dvojstupňové) Zákonodarná funkcia je považovaná za rozhodujúcu mocenskú funkciu, určuje základné pravidlá fungovania štátu (ústava, zákony a iné podzákonné právne normy).
• výkonnú moc, uskutočňovanú vládnymi orgánmi štátu, ktoré v závislosti od typu štátu, tradíciách, úrovne rozvinutosti a i. môžu byť organizované rôznym spôsobom
...