Keď spomeniete umelcovi sochárstvo v antickom Grécku alebo Ríme, hneď sa mu vyjavia krásne bezprostredné sochy. Tvorba antických sochárov bola najprv ovplyvňovaná vierou v bohov, ktorých zobrazovali s majestátnymi telami, lebo sa riadili heslom telesne krásny a mravne ušľachtilý. Umelci v antike nemali žiadne zábrany, veď to vidíme na ich tvorbe, sochy boli zväčša nahé alebo polonahé v plnej kráse. Postupne už nezobrazovali len hrdinov, bohov a športovcov pri udatných činoch, ale aj ľudí pri každodennom živote. Napríklad porovnanie Lancelottiho Diskobolos a Chlapec vyťahujúci si tŕň z päty. Sochy antických umelcov boli veľmi autentické a vďaka nim si môžeme predstaviť, ako vyzerali slávny učitelia v starovekých mestách , ktorých poznatky sa učia dodnes. Boli to napríklad slávny Pytagoras, Táles, Archimedes, Homér a veľa iných.