1. Základné vymedzenie predmetu vývinovej psychológie
Vývinová psychológia sa zaoberá vývinom človeka od jeho počatia po smrť. Študuje zmeny správania a prežívania v jednotlivých vekových obdobiach.
Charakteristiky ontogenetického (od počatia až po smrť) vývinu človeka:
- človek sa vyvíja ako celok, ako psychosomatická jednota v interakcii s prostredím.
- vývin je procesom typických zmien v zmysle vývinových zákonov:
1. Zákon diferenciácie a integrácie – počas vývinu dochádza k vytvoreniu zložitej štruktúry psychických funkcií, ktoré sa neustále diferencujú a zdokonaľujú. Súčasne s diferenciáciou však dochádza k vzájomnému prepájaniu, ovplyvňovaniu a podriaďovaniu jednej časti druhej, takže v osobnosti nedôjde k chaosu, ale k novému celku na vyššej úrovni.
2. Zákon centralizácie – organizmus je riadený a kontrolovaný z 1 centra – nervovej sústavy. Vedomú činnosť človeka riadi centrálna nervová sústava, podvedomú činnosť – periférna nervová sústava, činnosť vnútorných orgánov – vegetatívna nervová sústava.
3. Zákon nerovnomerného vývinu – vo vývine sa striedajú rýchle a pomalé obdobia, najrýchlejší je vývin v prvých rokoch života človeka (najmä do 3 rokov).
4. Zákon individuálneho priebehu vývinu – hoci má každý človek rámcový priebeh vývinu rovnaký, nenastanú u každého vhodné štádia na vývin istých funkcií v rovnaký čas. Môžeme sa u jedincov stretnúť s akceleráciou alebo retardáciou vývinu.
Druhy vývinových zmien:
1. kvantitatívne – týkajú sa množstva, napr. počet slov
kvalitatívne – napr. ako sa tvoria vety, zmeny v myslení
2. rozvoj - stagnácia - regresia: výrazný rozvoj jedného súvisí so stagnáciou, regresiou iného
(napr. intelektuálny na úkor emocionálneho).
3. zmeny evolučné - involučné: tou istou aktivitou sa mladý človek rozvíja – starší človek iba
udržuje, aby spomalil úpadok. ...