Táto práca je o jednom z mnohých Platónových dialógov, je o dialógu Faidón.
Dialóg Faidón je nazvaný podľa Faidóna z Elidy, Sokratovho priateľa a žiaka.
Tento dialóg je považovaný za jeden z najkrajších a najpodnetnejších Platónových dialógov. Hlavným hrdinom dialógu je Sokrates a jeho priatelia, ktorí sú s ním tesne pred jeho smrťou.
Tento dialóg budem ďalej rozoberať hlavne v porovnaní s Obranou Sokratovou, ktorá pojednáva o podobných problémoch ako Faidón. Taktiež je tu náväznosť myšlienok Sokrata, keďže sa tieto dialógy odohrávajú v úzkom časovom slede.
V týchto dielach sa Platón snažil vyjadriť základ Sokratovho chápania filozofie a aj života a poslania jeho samotného. V tejto práci chcem hlavne poukázať na problém Sokratovského „meditatia mortis“,v preklade úvahe o smrti, ktorá je podľa Sokrata v podstate celou náplňou života filozofa.
V tomto dialógu sa však taktiež pojednáva o nesmrteľnosti ľudskej duše, hlavne pri rozhovore Sokrata s pytagorovcami Simmiom a Kebetom.
Neskôr sa Sokrates podujíma riešiť etické problémy súvisiace s problémom samovraždy, rovnako ako v závere dialógu sa dostávame až k problematike Platónovho učenia o ideách, ktoré ako uvidíme má aj súvis s jeho náukou o duši.
Pokúsim sa tu opísať hlavne Sokratov spôsob života a pohnútky, ktoré ho k tomuto spôsobu viedli rovnako ako sa pokúsim vysvetliť prečo si vybral práve tento spôsob života a prečo bol presvedčený o jeho správnosti.