Štátnicové otázky: Štátnicové otázky pre študijný program Záhradníctvo

OVOCINÁRSTVO
1. Rast a vývin ovocných rastlín
Ovocný strom, či ker vyrastený zo semena nie je schopný prinášať plody skôr, pokiaľ neprejde obdobím vývoja. Toto obdobie začína vyklíčením semena, pokračuje juvenilným štádiom, až vytvorením nového semena a končí uhynutím celého stromu.
Juvenilná (mladá) ovocná rastlina navytvára ihneď generatívane orgány. Toto štádium trvá rozdielne dlho (3 a viac rokov), náhle končí, menia sa morfologické znaky, anatomická stavba a fyzoilogické vlastnosti orgánov jeho nových prírastkov. Takto semenáč vstupuje do obdobia dospelosti a je schopný vytvárať - diferencovať generatívne orgány a prinášať plody.
Pod pojmom rast rozumieme zväčšovanie a narastanie fytomasy. Mladé rastliny na začiatku života rastú rýchlo, potom prichádza obdobie, kedy sa objem nadzemnej a podzemnej časti takmer nezväčšuje. Dochádza k odumieraniu častí koruny a vlky môžu zabezpečiť tvorbu novej koruny. Zákony rastu a rodivosti:
Snahou pestovateľa je dosiahnutie pravidelnej rodivosti, bez jej periodicity. Pojem silný rast znamená, že jednoročné prírastky dosahujú dĺžku 25 – 35 cm,
...

2. Fenologické fázy ovocných drevín
V priebehu roka pozorujeme pri OD zmeny, ktoré sa každoročne opakujú a navzájom sa líšia. V našich klim. podmienkach pozorujeme v zime obdobie vegetačného pokoja a v teplejšom období obdobie vegetácie. Ročný cyklus rozdeľuje na fenofázy, ktoré chápeme ako obdobia so špecifickými biologickými aktivitami, ktoré prebiehajú každoročne a sú podmienené vnútornými faktormi a podmienkami prostredia. V rámci fenofáz rozlišujeme kratšie obdobia fázy = sú javy, ktoré nastávajú pri jednotlivých častiach a bunkách rastlín. Napr. fenofáza vegetatívneho rastu sa skladá z fázy počiatočného rastu, silného rastu a ukončenia rastu.
Faktory ovplyvňujúce priebeh fenofáz:
druh
odroda – pri jadrovinách sú rozdiely v termíne dozrievania
podpník

MNOŽITEĽSKÉ TECHNOLÓGIE
1. Záhradnícke stavby určené na výrobu sadeníc zelenín a kvetín, základné predpoklady pre množenie v zakrytých priestoroch
Ako prvé sa začínajú dopestovávať priesady v pareniskách. Tie sa delia na Jednoduché (šírka 1,5 m, dĺžka 2,5 m), Sedlové (šírka 2,5 – 2,8m, dĺžka 15 – 20 m).
šírka skiel 1,5 x 1,2 m
teplo sa strašne kumulovalo a sklá sa museli odstraňovať, nadvihovať paličkami a pri vysokých teplotách sa sklá z pareniska odstraňovali prvé pareniská boli drevené – výhody –ľahký materiál, práca bola rýchla, nevýhody – vysoká vlhkosť, drevá sa krútili, vysúšali, raz za 2-3 roky sa drevo muselo vymieňať
neskôr sa začali budovať pareniská podľa funkcie (betónové prefalbikáty v tvare L, tehly)
...