Kniha, ktorú bolo potrebné prečítať na skúšku z Estetiky 1 k docentke Beličovej. Počas čítania som si robila poznámky.
Moderný tvorca – nie je slobodným mysliteľom či umelcom, je pod tlakom histórie a ideológie. Postmoderný tvorca – tlaku čelí revíziou vzťahu k minulosti a k metanarativite. Moderná éra – si uvedomuje zmenené spoločenské pomery a nové vedecké poznatky. Postmoderná éra – taktiež. Modernizmus – nebol slobodou tvorby, skôr nutnosťou tvorby; nástrojom k predvedeniu niečoho, napríklad reality alebo názornosti, bol – znak –. Postmodernizmus – hľadá slobodu tvorby z komunikatívnej súhry v novom priestore; - realita sa predvádza ako znak -, napríklad fotorealizmus predvádza skutočnosť bez čohokoľvek naviac, reálna je tu samá realita. Moderná kultúra – je auratická, tvorí okolo seba auru jedinečnosti a neopakovateľnosti. Postmoderná kultúra – je ne.auratická, nástup masovej kultúry znamenal zlom – W. Benjamin ako prvý rozpoznal, že tento nástup znamená miznutie aury moderného umenia. Opustila to, čo vytváralo auru modernizmu: estetiku vznešeného. Postmodernizmus je predovšetkým pôsobenie masmédií a trh kultúrnych statkov, ktorý dodáva všetko to, čo bolo skôr auratické, čo bolo len pre elity. Práve kvôli masmédiám a trhu prestala byť kultúra systematicky oddeľovaná od bežnej sociálnej sféry a začali miznúť rozdiely medzi vyššou a populárnou kultúrou, medzi profesionálnou a populárnou kritikou, medzi autorom a príjemcom, medzi autorom a dielom. To má za následok...