Čile je príkladom pre každú rozvíjajúcu sa ekonomiku. Zaznamenáva stabilný hospodársky rast, vyznačuje sa stabilnou makroekonomickou aj politickou situáciou. Je na predných miestach v svetových rebríčkoch indexov úrovne ekonomickej slobody, vymožiteľnosti práva či úrovne korupcie a v posledných rokoch dosahuje prebytkový štátny rozpočet. Napriek tomu má svoje slabé stránky, medzi ktoré patrí nerovná distribúcia príjmov či príliš jednostranné zameranie exportov. Dnešné úspechy Čile neprišli automaticky. V čase kolonializmu krajina stála na rovnakej štartovacej čiare ako ostatné krajiny regiónu. Neskôr, v období rokov 1950-1970, dosahovala najnižší hospodársky rast spomedzi veľkých a stredných krajín Latinskej Ameriky. Dnešnú pozíciu Čile na špičke spomedzi krajín Latinskej Ameriky umožnili až významné politické a hospodárske zmeny ktoré sa udiali po roku 1970. Hlavným cieľom práce je popísať tieto zmeny, ich priebeh a vplyv na hospodársky vývoj v krajine. K cieľom práce patrí taktiež opísať súčasný vývoj v krajine, v období po roku 1989, kedy boli už uskutočnené všetky podstatné reformy. Prvá kapitola práce zoznamuje čitateľa s krajinou, prináša základné informácie o obyvateľstve, geografii krajiny či jej politickom systéme. V historickom prehľade oboznamuje čitateľa s dejinami, ktoré sa podieľali na formovaní charakteru čílskej spoločnosti a prináša krátky pohľad na ekonomický vývoj do roku 1970. Druhá kapitola zachytáva obdobie vlády Salvadora Allendeho a Augusta Pinocheta. Snaží sa priblížiť príčiny, ktoré viedli k neúspechu hospodárskej politiky komunistického prezidenta a k vojenskému prevratu. Kapitola pokračuje opisom hospodárskeho vývoja po vojenskom prevrate, pričom kladie dôraz na priblíženie procesu liberalizácie a otvárania ekonomiky. Približuje udalosti ktoré viedli ku kríze v roku 1982 a následnej úprave hospodárskej politiky. Posledná tretia kapitola predstavuje pohľad na hospodársky vývoj v Čile po roku 1989. Tento rok predstavuje medzník, kedy sa vláda v krajine opäť vracia do rúk demokracie a kedy za riadenie hospodárstva nezodpovedá už vojenská junta. Kapitola rozoberá príčiny rastu v tomto období, bližšie analyzuje vývoj exportov a venuje sa medzinárodnej integrácii Čile. Záver kapitoly pojednáva o úlohách do budúcnosti a dotýka sa problematiky chudoby a nerovnosti príjmov v krajine.