Kvalitná príprava budúcich učiteľov okrem poskytnutia odbornej teoretickej základne
musí nevyhnutne obsahovať systematickú prípravu budúceho učiteľa priamo v teréne –
v školskom prostredí, ktoré bude v budúcnosti ich profesionálnym pôsobiskom.
S organizovaním pedagogickej praxe majú fakulty orientované na prípravu budúcich
učiteľov dlhoročné skúsenosti, avšak okrem pozitívnych - akými sú napríklad ochota
cvičných učiteľov pracovať s praktikantmi nad rámec svojich povinností, ochota škôl prijímať
budúcich kolegov na pedagogickú prax – sa dlhoročne opakujú aj negatívne skúsenosti od
nemožnosti legislatívne ukotviť štatút cvičného učiteľa až po realizáciu tejto funkcie
nekvalifikovaným učiteľom predmetu (napríklad učiteľa cudzieho jazyka).
Mnohí odborníci sa už desiatky rokov snažia vrátiť postaveniu cvičného učiteľa jeho
váhu a dôstojnosť, avšak tento problém nie je možné systematicky a trvalo vyriešiť bez
podpory najvyšších orgánov. Z toho dôvodu volia odborníci v praxi aj také kroky, ktoré síce
postavenie cvičných učiteľov a škôl z globálneho hľadiska nevyriešia, avšak môžu posunúť
vnímanie tejto problematiky u jednotlivcov a postupne
Cieľom tejto práce je zdôrazniť niektoré vybrané aspekty práce cvičného učiteľa,
ako je príprava praktikanta na realizáciu vyučovacích hodín, ako postupovať pri pozorovaní
praktikanta a násladne pri rozbore vyučovacej hodiny, ako aj niektoré aspekty hodnotenia
pedagogickej praxe.