Súčasný slovenský vidiek i mestá sú poznačené koncepciou, ktorá sa do roku 1990 riadila heslom vyrovnávania sa dediny s mestom. Budovali sa strediskové obce a vznikali zároveň zánikové obce. Výsledok takéhoto prístupu je citeľný v rôznych aspektoch obyvateľstva (zdravotný, ekonomický, environmentálny, kultúrny a pod.).
Dnešná filozofia z koncepcie návratu k prírode osídľovaním a zveľaďovaním vidieka, rozvoja aktívneho cestovného ruchu smeruje k optimizmu pre rozvoj agroturizmu a vidieckeho turizmu.
Agroturistika je významným druhom podnikateľskej činnosti, ktorá môže byť najmä pre vidiek potenciálnym zdrojom príjmov, nových pracovných príležitostí a iniciátorom celkového rozvoja obcí. Aj v Slovenskej republike sa táto forma turistiky začína postupne rozvíjať. Skúsenosti v tejto oblasti podnikania je možné čerpať z niektorých krajín Európy (Írsko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko, Grécko a pod.), v ktorých je agroturistika rozvíjaná podporovaná dlhšie obdobie.
Agroturistika má svoje zázemie v oblasti poľnohospodárskych činností, najmä však
na rodinných farmách. Predstavuje jedinečnú symbiózu poľnohospodárstva a cestovného ruchu.
Zároveň prináša na farmu, často nie zanedbateľný príjem. Umožňuje podnikateľovi v oblasti poľnohospodárstva realizovať časť vlastnej produkcie (rastlinnej aj živočíšnej) bez zbytočných medzičlánkov priamo na farme, napr. pri poskytovaní stravovacích služieb alebo pri predaji potravín hosťom na farme.
Lacnejšie vstupy umožňujú stanoviť prijateľné ceny za ubytovanie na agroturistických farmách (podnikoch)