V snahe dať svojmu životu zmysel, sú ľudia postavení tvárou v tvár úlohe usporiadať prežité udalosti do časových sekvencií tak, aby získali súvislý obraz seba a okolitého sveta. K získaniu takéhoto obrazu je nutné spojiť do lineárnej sekvencie jednotlivé udalosti z minulosti a z prítomnosti a tie, ktoré sú očakávané v budúcnosti. Taký obraz môže byť označovaný ako príbeh, narácia ( z lat. narratió - rozprávanie, príbeh, poviedka), alebo seba- rozprávanie. V človeku existuje oveľa viac ako len nejaký príbeh, ktorý prerozpráva, tento príbeh má pre neho nejaký význam, je emocionálne podfarbený a poskladaný zo životných skúseností, ktoré taktiež vplývajú na jeho rozhodovanie a fungovanie v spoločnosti.