Aké sú činitele určujúce správanie človeka? Kde treba hľadať dynamické činitele, ktoré sú skutočnými príčinami ľudskej činnosti? V psychológii ju formulovali rozličným spôsobom, používajúc termíny ako pud, inštinkt, motív atď. Všetky tieto odpovede majú spoločnú koncepciu, podľa ktorej v ľudskom organizme pôsobia isté vnútorné sily, poháňajúce človeka k činnosti určitého druhu, zvané inštinktmi, motívmi alebo podnetmi. Táto koncepcia sa v psychológii stala osobitne aktuálnou od čias Freuda( 1957; ktorý vysvetľoval dynamiku správania pomocou teórie „libida“ a zmien, akým tento pud v živote jednotlivca podlieha( porovnaj Z. Freud, 1957). Po ňom nasledovalo mnoho iných bádateľov, z ktorých u nás dobre poznáme najmä A. Adlera, ktorý však, na rozdiel od Freuda, videl základný moment dynamizujúci správanie človeka v spoločenských činiteľoch, riadiacich „ túžbu po moci“ a činnosť človeka chápal dialekticky, pokladal ju za výsledok boja protikladov, za východisko egoistickej „túžby po moci“ a „spoločenských pocitov“.