ZÁKLADY ENVIROMENTALISTIKY I. ĽUDSKÁ POPULÁCIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1. Charakterizujte vzťahy človeka a prírody.
Celý vývoj človeka bol veľmi závislý od prostredia, v ktorom sa nachádzal. Pôvodne človek žil iba tam, kde mal na svoju existenciu zabezpečené hmotné existenčné podmienky (zem, vzduch, rastliny, ... ). Na zmenu týchto podmienok človek reagoval takto:
• Prispôsoboval sa pasívne – umieral,
• Prispôsoboval sa aktívne – zasahoval do prostredia svojou činnosťou a tým si vytváral nové hmotné podmienky (napr. poľnohospodárskym obrábaním pôdy).
Výrobou prvých pracovných nástrojov človek začal pôsobiť na prírodu. Stupeň pôsobenia človeka na prírodu bo úmerný jeho pracovnej aktivite.
S rozvojom výrobných síl a výrobných vzťahov sa menia aj nároky a požiadavky spoločnosti na hmotné podmienky. Stupeň závislosti spoločnosti od prírody je podmienený stupňom vývoja výrobných síl a výrobných vzťahov. Čím vyššia je ich úroveň, tým viac sa zmenšuje bezprostredná závislosť spoločnosti od prírody.
Pretváranie prírody v období vedecko-technickej revolúcie dosiahlo taký stupeň, že ho možno porovnať čo do rozsahu a intenzity s geomorfologickými pochodmi.
2. Čo rozumiete pod pojmom životné prostredie?
Je tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, ktorú ovplyvňuje, prispôsobuje si ju a využíva ju. Sú to aktivity, ktoré sa dejú mimo fabriky (vonku).
Enviromentálne konanie
Enviromentálne uvedomenie
Enviromentálne poznanie
Časti ŽP: prírodná časť, umelá časť, sociálna časť.
Zložky ŽP: voda, pôda, vzduch, rastlinstvo živočíšstvo. ...