Seminárna práca: Analýza Bratislavského kraja
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:86,4 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonómia
- Predmet:Regionálna ekonomika a politika
- Autor:roman13
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:58 strán
- Zobrazené:1 340 x
- Stiahnuté:18 x
- Veľkosť:0,5 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:40817
- Posledna úprava:26.11.2012
Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2052,6 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky.
Pre Slovenskú republiku je to kraj významný, keďže sa tu nachádza množstvo dôležitých obchodných, finančných, investičných, priemyselných križovatiek, ktoré republiku spájajú s mestami ako sú Viedeň, Budapešť a iné. Dôležitým faktorom je aj rozvinutosť infraštruktúry, z ktorej významné je letisko Milana Rastislava Štefánika.
Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest - podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste.
Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja.
Zo severnej a východnej strany susedí s Trnavským krajom, na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na západe s Rakúskom. Hranicu s Rakúskom tvorí rieka Morava a v dĺžke 37 km druhá najväčšia európska rieka Dunaj. V blízkosti hraníc kraja sú hranice Českej republiky. Sídlom Bratislavského kraja je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava s významnými politickými, ekonomickými a spoločenskými funkciami. Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých 1 má štatút hlavného mesta SR (Bratislava) a 6 má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec).
Na území Bratislavského kraja sa nachádzajú alebo do neho čiastočne zasahujú 3 veľkoplošné chránené krajinné oblasti s celkovou výmerou 47 834 ha. Ide o CHKO Malé Karpaty, CHKO Záhorie a CHKO Dunajské luhy.
Už na základe vyššie spomenutých skutočností je zrejmé, že Bratislavský kraj vždy bol a aj bude veľmi významným centrom a tým bude aj naďalej prekonávať svoje hranice, či už v regionálnom rozvoji alebo rozvoji celonárodnom.
V tejto semestrálnej práci sme sa snažili bližšie analyzovať jednotlivé oblasti regiónu, či už z pohľadu demografie, ekonomickej analýzy alebo technickej infraštruktúry. Veríme, že nadobudnuté poznatky a fakty pomôžu lepšie pochopiť ako problematiku kraja, tak aj jeho početné výhody pre Slovenskú republiku.
Pre Slovenskú republiku je to kraj významný, keďže sa tu nachádza množstvo dôležitých obchodných, finančných, investičných, priemyselných križovatiek, ktoré republiku spájajú s mestami ako sú Viedeň, Budapešť a iné. Dôležitým faktorom je aj rozvinutosť infraštruktúry, z ktorej významné je letisko Milana Rastislava Štefánika.
Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest - podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste.
Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja.
Zo severnej a východnej strany susedí s Trnavským krajom, na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na západe s Rakúskom. Hranicu s Rakúskom tvorí rieka Morava a v dĺžke 37 km druhá najväčšia európska rieka Dunaj. V blízkosti hraníc kraja sú hranice Českej republiky. Sídlom Bratislavského kraja je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava s významnými politickými, ekonomickými a spoločenskými funkciami. Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých 1 má štatút hlavného mesta SR (Bratislava) a 6 má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec).
Na území Bratislavského kraja sa nachádzajú alebo do neho čiastočne zasahujú 3 veľkoplošné chránené krajinné oblasti s celkovou výmerou 47 834 ha. Ide o CHKO Malé Karpaty, CHKO Záhorie a CHKO Dunajské luhy.
Už na základe vyššie spomenutých skutočností je zrejmé, že Bratislavský kraj vždy bol a aj bude veľmi významným centrom a tým bude aj naďalej prekonávať svoje hranice, či už v regionálnom rozvoji alebo rozvoji celonárodnom.
V tejto semestrálnej práci sme sa snažili bližšie analyzovať jednotlivé oblasti regiónu, či už z pohľadu demografie, ekonomickej analýzy alebo technickej infraštruktúry. Veríme, že nadobudnuté poznatky a fakty pomôžu lepšie pochopiť ako problematiku kraja, tak aj jeho početné výhody pre Slovenskú republiku.