Po skončení studenej vojny medzi bývalým ZSSR a USA vznikla organizácia severeoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“). Tento zväzok alebo aliancia štátov bola pripravená spolupracovať na zaistení bezpečnosti v celej Európe. Medzinárodná organizácia zmenila svoje politické a vojenské zloženie tak, aby bolo možné využiť pri riešení krízových i mierových úloh v spolupráci aj so štátmi, ktoré nie sú členmi NATO, ba aj s ďalšími medzinárodnými organizáciami.
NATO vykonalo ďalekosiahle vnútorné i vonkajšie reformy v 20. storočí, ktoré sa odrazili ako priame nástroje mieru a prostriedky stability v euroatlantickom priestore. Od samého začiatku svojej existencie sa usiluje o vytvorenie spravodlivého a trvalého mierového poriadku v Európe, založeného na spoločných hodnotách demokracie, ľudských práv a právneho štátu.
V prvej kapitole sa budeme zaoberať vznikom NATO a skutočnosťami (len okrajovo), ktoré ovplyvnili jeho založenie. V ďalšej, číselne druhej kapitole venujeme pozornosť štruktúre tejto medzinárodnej organizácie, t. j. jej hlavným orgánom, ktoré sa podieľajú na jej činnosti, realizovaní strategických koncepcií atď. V poslednej, tretej kapitole analyzujeme obranné plánovanie, ktoré ako systém umožňuje racionálne vyvažovanie požiadaviek zabezpečenia obrany s finančnými, vecnými a ľudskými zdrojmi. Navyše zabezpečuje dostupnosť a efektívnosť využívania zdrojov, ktoré sú na zabezpečenie obrany vyčlenené.