SOCIOLÓGIA
- sa všeobecne definuje ako veda o spoločnosti
Rozlišujeme šesť základných hľadísk sociologického skúmania:
- Demografické hľadisko sociológia pri skúmaní spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie, prípadne z časti populácie štátu alebo viacerých štátov
- Psychologické hľadisko sociológii prikazuje rešpektovať dôležitosť jednotlivcov tvoriacich spoločnosť, ich individuálne charakteristiky, záujmy, konanie atď.
- Kolektívne hľadisko zdôrazňuje, že väčšinu svojich životných problémov a situácií ľudia riešia združovaním sa do skupín, ktr tvoria jedny zo základných prvkov spoločnosti.
- Štruktúrne hľadisko sociológiu orientuje na skúmanie spoločnosti ako zložitého, vnútorne členeného celku – na skúmanie toho, ako je tento celok usporiadaný, aké sú vzťahy medzi jeho prvkami a aké procesy v ňom prebiehajú.
- Kultúrne hľadisko prihliada na to, že spoločnosť vytvára systém hodnôt, noriem, vzorov správania, poznatkov, vierovyznaní a sociálnych inštitúcií čiže kultúru spoločnosti, ktr dáva zmysel sociálnemu správaniu ľudí, usporiadaniu a fungovaniu spoločnosti
- Dynamické hľadisko zdôrazňuje nevyhnutnosť študovať spoločnosť ako istým spôsobom fungujúci, pretrvávajúci a pritom neustále sa meniaci a vyvíjajúci sa systém.
- pri teoretickom štúdiu spoločnosti sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania: MIKROSOCIOLOGICKÚ a MAKROSOCIOLOGICKÚ
MIKROSOCIOLOGICKÁ ÚROVEŇ – (mikrosociológia) sústreďuje sa na skúmanie každodenného správania, činnosti
jednotlivcov napr. v malých skupinách
- znamená to podrobne štúdium toho, čo si ľudia myslia, čo robia, čo hovoria, ako sa správajú v každodennom živote.
MAKROSOCIOLOGICÁ ÚROVEŇ – (makrosociológia) sústreďuje sa na skúmanie veľkých sociálnych skupín, kultúry,
sociálnej štruktúry, ktr charakterizujú buď celu spoločnosť, alebo jej časti