Ak spolu neladia pohyby a slová, nedá sa to jednoducho prehliadnuť, človek cíti, že niečo nie je v poriadku. Môžeme to prirovnať k zle synchronizovanému filmu. Gramatika gest, ktorá je akousi choreografiou, má svoje pevné zákony. Niektoré gestá sú chápané ako prejav nadradenosti, iné podriadenosti, niektoré gestá su vnímané ako znaky sebadôvery či naopak slabosti. Ak sa stretnú dvaja cudzí ľudia, zaujmú najprv odlišné pozície. Títo ľudia sa najskôr stránia rovnakých gest. Až keď objavia spoločné záujmy, začnú sa ich gestá postupne synchronizovať.
Ak súhlasíme, prikyvujeme. Prečo to napríklad Bulhari a Indovia robia presne naopak? Ľudská reč sa po tisícročia zmenila od základu, svojim gestám sme však ostali verní, sú totiž dedičstvom pradávnych čias ľudstva. Niektoré gestá majú svoj pôvod v dávnej zvieracej minulosti. Obnaženie zubov je odvodené od útočného aktu a súčasní muži ho používajú v podobe úškľabku a ďalších nepriateľských gest, aj keď rozhodne nemajú v úmysle zaútočiť a použiť k tomu zuby...