Genetika človeka Základné zákonitosti dedičnosti platia pre človeka rovnako, ako pre iné organizmy. Napriek tomu je genetika človeka výrazne špecifická. 1. Človek má spoločenské vedomie. Jeho postoje k biologickým funkciám (napr. rozmnožovanie) určuje morálka, etika. Človeka nemôžeme používať na výskum tak, ako iné organizmy -experimentálne kríženie 2. Človek si sám vytvára aktívne životné prostredie - ovplyvňuje štatistickú náhodnosť 3. Genetika človeka musí rešpektovať právne normy spoločnosti a narábať s informáciami tak, aby neviedli ku kompromitovaniu osoby. Na druhej strane musia sa vytvoriť také podmienky, aby sa mohli realizovať preventívne alebo terapeutické zásahy. 4. Dĺžka života výskumníka je blízka životu skúmaného objektu 5. Výskumník má k dispozícii údaje maximálne 2 - 4 generácií, informácie o ďalších generáciách sú zaťažené „šumom“ 6. Priemerná reprodukčná doba človeka je 27 rokov - jeden z najdlhších cyklov zo všetkých organizmov 7. Malý počet detí v rodinách - najmä v ekonomicky vyspelých štátoch 8. K závažným chybným genetickým záverom môžu viesť zámerne nesprávne udané údaje (Mater certa, pater incertus) mama istá, otec neistý