V 19. storočí vedci chápali človeka ako biologickú bytosť na základe učenia Charlesa Darwina, ku koncu storočia sa však začínajú rozvíjať nové disciplíny ako napríklad sociológia alebo antropológia, ktoré študujú človeka s ohľadom na prostredie. Vplyvom toho sa začala rozširovať myšlienka, že osobnosť sa formuje viac prostredníctvom sociálnych vplyvov ako biologických faktorov. Na biologizme je založené učenie Sigmunda Freuda, ale postupne čoraz viac jeho zástancov sa odkláňalo skôr k sociálnym smerom. Jedným z prvých psychoanalytikov, ktorí chápali človeka ako sociálneho tvora, bol Alfred Adler. Na pôvodnom učení Alfreda Adlera sú založené interpersonálne teórie, ktorých autormi sú pokračovatelia v psychoanalýze, Karen Horneyová a Harry Stack Sullivan. Na rozdiel od Freudovej orientácie na intrapsychické procesy vo vývine človeka a dôležitosť pudov ako hlavných činiteľov správania sa, Horneyová a Sullivan chceli poukázať na dôležitú úlohu sociálnych a kultúrnych prvkov v utváraní osobnosti človeka.