Ropné šoky Vývoj svetového trhu ropy od etapy svojho formovania bol pevne v rukách piatich ropných spoločností: Mobil Corporation, Texaco, Gulf, Socal, Exxon Corporation. K nim sa neskoršie pridali Royal Dutch Shell a British Petroleum. Spolu tieto korporácie označujeme aj ako sedem sestier. Po druhej svetovej vojne sa zvyšoval svetový dopyt po rope (expanzia priemyslu, mechanizácia poľnohospodárstva a rozvoj automobilizmu)
V druhej polovici 50-tych rokov sa na medzinárodných ropných trhoch začali veľmi úspešne presadzovať aj dodávky sovietskej ropy. To ale zväčšovalo konkurenciu (dovtedy bola spotrebovávaná v rámci tzv. Východného Bloku). Aby sedem sestier udržalo sovietsky vývoz pod kontrolou, začalo uplatňovať cenové opatrenia vo forme zníženia ceny ropy. Bolo pochopiteľné, že pokles cien sa odrazil aj v poklese príjmov krajín, ktoré ropu vlastnili.
Táto skutočnosť viedla v roku 1960 ku vzniku Organizácie krajín exportujúcich ropu (OPEC), ktorá v ďalších rokoch určovala ekonomickú a obchodnú politiku voči väčšine vyspelých ekonomík, najmä voči tým, ktoré boli na dovoze ropy závislé.
Šesťdesiate roky boli vo svetovom hospodárstve v znamení všeobecnej prosperity
Od roku 1970 začala byť stabilizácia ropného trhu čoraz viac narušovaná zmenami v medzi-národnej hospodárskej politike vyspelých krajín: - akcelerátorom tohto procesu bolo USA, ktoré prijalo zákon o ekonomickej stabilite, čo sťažilo prístup importérov na americký trh - jednostranne bol zrušený systém voľnej vymeniteľnosti poslednej národnej meny- amerického dolára za zlato (tzv. Nixonov šok) - následne začala rásť cena zlata a dolár devalvoval